Bruchom mi prechádzali basy gitary. Stojím v smradľavej kúpelke a aj napriek tomu, že je čas ísť, kolená mi to nedovolia.

Mal by som sa venovať dôležitejším veciam ale som totálne posadnutý strachom. Štyri steny okolo mňa skľučujúco ričia. Svet sa zastavil a démoni, ktorým sa za normálnych okolností hravo vyhýbam teraz ku mne kľudným krokom prídu. 

Sú mi v pätách. Len na chvíľu zložím hlavu, aby som si odpočinul a už mi jeden sedí pri uchu a chvastá sa tým, ako mi pokazí deň. Má hrubý hlas a keď cítim jeho dych na krku tŕpne mi hruď. Každé jedno jeho slovo rezonuje ako struny na gitare a čím dlhšie tu som, tým som bližšie k šialenosti. 

Nedokážem sa na seba pozrieť do zrkadla. Nedokážem vystáť ten úbohý pohľad oproti mne. V očiach môjho dvojníka vidím strach, znechutenie, smútok, prázdno. Až teraz som pochopil čo sa vlastne tým “prázdnom” myslí. Zaujímalo by ma, v ktorom bode som sa rozhodol vysrať sa na ten malý plamienok čo bol vo mne. Viem, že tam niečo bolo. Teraz to už ale neviem nájsť.

Je ťažké sa nabiť energiou keď je prázdne publikum. Cítim, ako stojím na pódiu a kričím na prázdne stoličky. Aj príležitostný návštevník cirkusu môjho života posedí iba chvíľu. Celý čas, sa nemo díva. Je ticho. Z pier mu ide prečítať znechutenie a ľútosť. 

“Ako sa môžem zlepšiť?”

Kričí sebakriticky klaun, lebo chce prísť s lepším vtipom. Možno si nechce priznať, že ľútosť nie je vtipná. Cirkus sa mu stal domovom, aj keď je to chladný

domov. Keď vonku prší tak sa skoro vždy zobudí s mokrými perinami. Polievku dostane vždy posledný. Zvykne byť studená a chlieb suchý. Všetko iba pre to, lebo ho nenávidí vlastný mozog.

Počas starého sveta som si prial mať viac času sám pre seba a teraz si želám byť hocikde inde len nie vedľa toho otravého, uplakaného sopliaka. Nezaslúžim si nič pekné. Aspoň to mi hovorí môj mozog. Ale niečo na tom musí byť. Ako mám tancovať do rytmu a baviť sa, keď žiadna hudba vraj nehrá?

Možno nie som stvorený pre veľké veci. Každý okolo mňa je ostrý odraz všetkého čo nie som a nikdy nebudem iba preto, lebo mi nikto neukázal, ako si vážiť samého seba. Potrebujem pomoc ale ani mňa nebaví počúvať, čo mi beží v hlave.

Len som to potreboval dostať von. Prosím ostaň so mnou, kým sa mi vybije telefón. Nechcem ostať sám v tme.