“Nemôžeš povedať, že si zažil traphouse kým si nevidel exotickú holku riešiť veci cez svoju mamu o pol štvrtej ráno v stredu. Bolo to v tom čase kedy som zistil, že človek sa môže cítiť mizerne aj s peniazmi.“

Uplynulá zima patrí medzi najšialenejšie obdobie môjho života. Keby som pred rokom minul 50€ za jeden chod v reštaurácii počas dokončovania objednávky v FTP za dvakrát toľko, z čoho niekto žije mesiac, asi by som si to vyčítal dosť dlho. Dnes som sa na tom z chuti zasmial, lebo som na tom ešte celkom dobré oproti účtu z minula… Vždy mi príbehy o mizerných boháčoch prišli vtipné a nereálne. Teraz som bol ale súčasťou jedného z nich a to som v backstageoch videl ešte šialenejšie veci. A to ani niesom ešte RICH rich…

Keď z afterparty odíde posledný cudzinec začína naozajstná afterka. Tá trvá až do svitania, často aj oveľa dlhšie a zúčastňujú sa jej ľudia, ktorí niesu ráno viazaní robotou lebo si “žijú svoj sen”. Alebo aspoň tak to tvrdia oni…

BPM na konzole sa zrýchli, klub sa vyprázdni a každý je zrazu učesaný oveľa viac, ako obvykle. V backu stretneš dievčatá, ktoré si videl iba na Instagrame. Jedno šťastie pre každého, že nikto nevidí na telefón lebo čas na hodinách by nás rýchlo vrátil do reality.

Jeden by čakal, že schopnosť zmeniť svoj život k lepšiemu sa zväčší s každým ďalším stackom na účte, ale v tváriach ľudí sediacich vedľa mňa vidno sklamanie často až na druhý pohľad. Usmievajú sa len perami a unavené oči im zakrývajú okuliare a dym. Sú to večery kedy sa ľudia smejú bez radosti a aj tie najkrajšie nohy sú len zásterou zranenej ženy, ktorá sa prepadá z jedného toxického vzťahu do druhého.

Možno je toto zistenie len nutná súčasť cesty. Možno sa tu musíš dostať aj ty, aby si videl, že je to sexy až do chvíle kým sa dvere do klubu neotvoria a tvár ti zasiahnú krvavo červené lúče svetla. Možno je neónova žiara mesiaca poetická, pretože odvráca nevyhnutné sklamanie a úzkosť rána, kedy musíš opustiť niekoho, s kým sa už neuvidíš lebo je čas opäť odložiť svoje najtemnejšie predstavy a byť “normálny”. 

Prvý kontakt so slnečným svetlom naozaj prináša bolestivé sklamanie. Sklamanie, z toho, že za oponou bankoviek rozhádzaných na stole nieje vlastne nič viac iba zistenie, že aj ten posledný plán na šťastie zlyhal. Nezáleží na tom, koľkokrát odpadneš mŕtvy do postele po príchode domov z takejto párty a sľúbiš si, že keď sa zobudíš budeš konečne vedieť tajomstvo ku šťastiu. Všetky prelomové zistenia z predošldej noci sa po vytriezvení zdajú byť ďalej od reality ako noc samotná, aj keď si si v ten moment bol istý, že už teraz vieš, ako na to.

Nevadí. O pár nocí je spln. Skúsime to zas.